Eleonóra Pónyová Mišovich. Dievča do voza i do koča. Coachka, terapeutka, realitná maklérka, podnikateľka s kozmetikou, a wellness prípravkami a odborník na výživové doplnky. Môj život s Eliným je spojený štyri roky. Vtedy sa zrodil aj projekt Minority Kids a súčasne sa v tom období narodilo moje prvé dieťa. Bola to nádherná súhra: dôležité kroky a priority boli v súlade s najlepším záujmom duševného zdravia matky a dieťaťa.

1. Ako si sa dostala k projektu Minority Kids a aké sú hlavné smery tvojich tém na blogu?

Spoznali sme sa na Dňoch zdravia v Dunajskej Strede pred štyrmi rokmi, vtedy som nevedela čo je to Minority Kids. Pamätám si, že si bola tehotná s dcérou a vyslovene „trpela“ počas celého tehotenstva fyzicky, ako aj s nastávajúcou rolou matky. Ani som nevedela, že plánuješ takýto blog. Až teraz som sa odhodlala písaniu a povedala si, že aj v maďarskom prostredí by bolo potrebné priblížiť rodičom, ako sa udržiava duševné zdravie matky, ako sa podniká, v čom sa môže podnikať a opísať ako som prežila materstvo.

2. Ako vnímaš situáciu a miesto v spoločnosti matiek a detí na Slovensku, najprv z pozície ako matky a potom z pozície podnikateľky?

Na matky sa kladie v dnešnej dobe veľký nátlak. Žiaľ, nielen zo strany spoločnosti, ale robia si to matky medzi sebou. Je veľa nasmerovaní a ide to až do nezdravých extrémov. Stretla som sa napríklad s matkou, ktorá sa so mnou prestala baviť po tom, čo som sa jej spýtala , či môžeme jej syna ponúknuť cukríkom. V konečnom dôsledku aj tak sa takéto matky nevyhnú vplyvu okolia na ich dieťa a naše škôlky tiež nie sú nastavené na bio program. Ďalšou nezdravou oblasťou je súťaživosť vo vývoji detí. Musí byť až deprimujúce mať „pomalšie“, pohodlnejšie, lenivejšie dieťa. Ako podnikateľka viem, že nie je jednoduché pri
deťoch podnikať a kto sa na to dá, musí sa pripraviť na „nočné zmeny“. Práve pre toto nepodporujem, aby matky ťahali pod vidinou zárobku do rôznych MLM (multi level marketing). Nemám problém so samotným MLM, ale viem, že pri deťoch je náročné budovať tím, a bez neho si človek nezarobí. Avšak, ak matka má veľa kontaktov, dostatok energie a najmä vlohy, tak prečo by nemohla MLM?

3. Aké skúsenosti máš s rodičmi, s matkami a s deťmi, žijúcimi v prostredí národnostných menšín? Čo ich trápi v lokalite, z ktorého pochádzaš a kde momentálne žiješ?

V súčasnosti žijem v Bratislave – Petržalke. Prisťahovala som sa do tejto lokality bez „aklimatizácie“, do pôrodu som žila v Dunajskej Strede. Nikdy som nepociťovala problém národnostných menšní. Je to asi aj preto, že plynule hovorím po slovensky. Napriek tomu však v súkromí hovorím po maďarsky a vôbec nikde sa neobmedzujem – či je to v obchode, na ulici , v reštaurácii, v mestskej hromadnej doprave– všade so svojou dcérou, mamou, či známymi hovorím po maďarsky. Stáva sa mi, že ma oslovia po maďarsky hovoriace staršie ženy a chcú sa porozprávať. Nikdy som sa nezaoberala myšlienkami, ktoré nastoľovali politické strany o problémoch s menšinami. Nemám „naprogramované“ nezdravé postoje k tejto téme. Viac o tom chcem písať aj v niektorom z mojich príspevkov.

4. Čo ťa podnecuje pri organizovaní nového projektu Boldogságóra (Hodina šťastia)? Aká je motivácia kouča terapeuta pri tomto projekte?

Téme pozitívneho myslenia som sa začala venovať pred viac ako dvadsiatimi rokmi. Dnes je to celkom zatracovaná metóda, má však svoje čaro a najmä je potrebné poznať presný postup pri uplatňovaní pozitívneho myslenia. Nikdy nikto sa čítaním, lajkovaním a zdieľaním pozitívnych citátov ešte nezmenil. Počas prvého tehotenstva u mňa nastali zdravotné komplikácie, ktoré pretrvávali aj po pôrode. Tým sa začalo moje objavovanie rôznych iných metód. Robím s metódou cesta dianetika, neurolingvistické programovanie (NLP). Snažím sa tieto metódy využívať aj pri koučovaní, lebo podľa mojich skúseností, nestačí človeka nasmerovať, ale je potrebné pomôcť jednotlivcovi doviesť ho k zmene myslenia a pomôcť pri situáciách, ktoré sám nezvláda. Hovorím o nastavení programov, ktoré má človek v sebe zakorenené. Ľudia si často myslia, že stačí pár sedení,  ja mávnem čarovnou paličkou a svet sa pre nich zmení. Ľudí vediem skôr k samostatnosti, klient sám musí rozhodovať o sebe a nájsť pre seba cestu, ktorú hľadá, ja ho len sprevádzam procesom zmeny. Najlepší príklad na časový horizont zmeny je pri chudnutí. Nikto nepriberie 30 kíl za týždeň, ani za mesiac, trvá to niekoľko rokov. Preto aj chudnutie trvá dlhšie než dva dni. Kto si chce váhu udržať, musí zmeniť celý životný štýl. To isté platí aj o našom mozgu a našich myšlienkach. A ako dokážem motivovať seba? Zrejme mám na to dar. Pomoc som potrebovala počas materskej dovolenky. V tom čase som chodila na rôzne motivačné tréningy, na ktorých som získala novú a novú motiváciu. V neposlednom rade mi pomáhajú aj terapie s klientmi, niekedy mi aj počas terapie prídu na um nejaké prospešné veci. Priznám sa, hodinu šťastia som absolvovala skôr zo zvedavosti a najmä preto, že hľadali medzinárodných trénerov a videla som dobrú príležitosť. Je to skvelý projekt, ale pravdu povediac, programy pre deti ma príliš nepriťahujú. Napriek tomu mám ukončený aj tréning cesta pre deti. Je to však len môj vnútorný postoj, ktorý musím zmeniť, lebo nechápem, prečo som medzi deťmi obľúbená a inklinujú ku mne. Myslím si, že je to aj tým, že som sa ťažko dostávala do roly matky a kým boli moje deti ešte menšie a prežívala som typické chvíle mamičiek, tak iné, ako moje deti, som ani vidieť nechcela. To je dôvod, prečo projektom pre deti začínam až teraz, keď sú moje deti v materskej  škole. Cez deň som realitná maklérka a deti sú pre mňa už skôr potešením, než povinnosťou.:-)

5. Máš veľa  rôznorodých úloh. Si matka, koučka, podnikateľka, maklérka, terapeutka. Ktorá rola Ti je najbližšia?

Práve toto rozhodovanie bolo pre mňa v ostatnom poldruhoročnom období najťažšie. Som celkom ctižiadostivý obchodník, ale aj človek, ktorý rád ľuďom pomáha. Mám rada hojnosť a ako obchodníčke mi nerobí problém ho zabezpečiť, ale mám problém vážne chorému človeku povedať, aby mi zaplatil za mentoring. Pri rozhodovaní som veľa bojovala a trápila sa. Obmedzila som terapie a sústredila som sa na seba. Odpovede na moje otázky prišli ako vždy, po tvrdej práci na sebe. Začala som skúmať, prečo sa niektoré moje priania plnia do bodky a niektoré vôbec. Pochopila som systém fungovania zásady– praj si a dostaneš, čo je myslím si najväčším míľnikom v mojom živote. Zrazu mi všetko dávalo zmysel. Aj skutočnosť, že som na pol roka musela pozastaviť živnosť. Išlo o moje prianie, aj keď vyslovené dávnejšie. Vesmír je úžasná vec. Prestala som hľadať prácu, ktorá by ma viazala. Chcela som napr. robiť lektorku pre nejakú firmu, kde by som zarábala a pri tom využívala svoje vedomosti. Avšak som videla dve prekážky: časovú závislosť a fixnú mzdu. Z tohto dôvodu som cítila, že to nie je to pravé a napadlo mi, že by som mohla začať robiť s realitami, kde je všetko flexibilné a čas a úlohy si nastavujem sama. Akoby zázrakom sa mi rozbieha aj práca v motivačno-mentoringovej oblasti.

6. Ako vyzerá tvoj WOWMOM obvyklý deň, ako sa dajú aktivity, ktoré momentálne máš zosúladiť so starostlivosťou o dve malé deti?

Vstávam okolo šiestej ráno a hodinu mám len pre seba: kávička, rozjímanie, plánovanie dňa. Potom budím deti a manžela. Pred ôsmou vyrážam do práce. Zaúčam sa, preto chodím do kancelárie. Ak sa mi podarí deti obliecť, manžel je rád. Ak sa nepodarí, tak dokončí obliekanie a odvezie ich do škôlky. Teraz toho mám veľmi veľa, neskôr už to bude voľnejšie. Ako to bude vyzerať v budúcnosti neviem, ale zatiaľ sa darí. Kým v prvých dvoch týždňoch som mala tri – štyri obhliadky za týždeň, teraz sú to tri za deň. Neustále mi zvoní telefón a pípajú emaily. Preto, aby som stíhala, vstávam niekedy už pred štvrtou ráno, všetko si prečítam, odpovedám na maily, robím zápisy. Práca ma baví, cítim sa v nej dobre, som v pohybe. Plánujem počas piatkov robiť iba koučing. Víkend patrí výlučne rodine, len veľmi výnimočne pracujem cez soboty a nedele.

7. Myslíš si, že ženy – matky sú schopné a majú sily zmeniť svet okolo seba?

Áno – jednoznačne!!! Najmä svojou láskou, ktorú je potrebné znovu prebudiť nielen v okolitom svete, ale práve v ženách. My ženy sme sa naučili žiť v úzadí a zaraďovať sa na posledné miesta, hoci si zaslúžime viac. Sme strážkyňami rodinného krbu a na to každý zabúda. Ak nehoria láskou naše srdcia, tak trpí tým celá rodina. Práve preto je potrebné, aby matky spomalili a najmä znovu získali rešpekt a úctu nielen svojho partnera ale aj spoločnosti. O tejto téme je môj prvý článok pre minority  kids.

8. Zaoberáš sa veľa s vnútorným svetom. Ešte raz sa vráťme k projektu Boldogság-óra – Hodina šťastia. Ako ho vnímaš?

Pre mňa je Hodina šťastia akýsi podprodukt. Hlavným produktom je z môjho hľadiska terapia a neurolingvistické programovanie. Uvedené metódy sú však pre deti skôr individuálne terapie. Hodina šťastia ma uchvátila tým, že nejde len o skupinovú terapiu, ale o terapiu využívanú v rade škôl v Maďarsku. Považujem ju za veľmi šikovnú. Zapája aj deti zo sociálne
znevýhodneného prostredia, ktoré by si podobné aktivity nemohli dovoliť. Slovo štastie je pre nich neznáma vec. Deti sa počas hry vzájomne spoznávajú a zbližujú, lepšie spoznávajú aj svojho učiteľa. Pomocou projektu sa zlepšuje nielen ich prospech, ale aj ich postoj k svetu a sú merateľne šťastnejší, zmenšujú sa predsudky a šikana v školách. Z týchto dôvodov je pre mňa tento projekt dôležitý.

9. Ktoré sú tvoje obľúbené témy pri písaní? Ktoré témy plánuješ v tvojich prednáškach v budúcnosti prezentovať?

Ťažká otázka. Vždy to závisí od môjho momentálneho psychického rozpoloženia. Avšak sa snažím písať tak, aby som čitateľa motivovala a uviedla nejaké príklady, ako môže napredovať, ako sa môže cítiť lepšie atď. Mohla by som povedať, že motivačno – mentorový svet ma láka najviac.

10. Čo by si odkázala čitateľom a čitateľkám nášho portálu? Aké rady ponúkaš, keďže sme online poradenský portál,môže to byť všetko, s čím sa zaoberáš, a je čo blízko našej témy. Čo je tvojim mottom života, tvoja „ars poetica“?

Zásada, aby sme mali radi seba samých. Sebaláska je najkrajšia a najlepšia vec na svete. Ak máte zdravú lásku k sebe, tak všetko funguje tak, ako má. Sledujte svoje myšlienky, od nich závisí vaša budúcnosť. Dávajte si pozor, čo a ako hovoríte, môže od toho závisieť budúcnosť vašich potomkov. Každému prajem, aby mal slobodnú dušu, aby sa vedel tešiť z maličkostí,
aby vedel dávať – ale aj prijímať. Pokiaľ ide o motto, mám niekoľko a vždy uprednostňujem práve to, ktoré je pre mňa aktuálne. Uvediem niektoré:
– Ži a nechaj žiť.
– Láska sa rodí v tebe.
–  Si jedinečný.
– Nikdy nehovor, že je to nemožné, pretože nič nie je nemožné , pokiaľ to neskúsiš.
– Keď niečo naozaj chceš, celý vesmír sa spojí, aby si to dosiahol.
– Ľudia sú natoľko šťastní, nakoľko im to ich myslenie dovolí.
–  Keď už človek nemá chuť sa rozvíjať, znamená to, že pomaly a nenápadne začína umierať….
– Nikdy predtým nežil a ani nebude žiť nikto, kto by bol presne ako vy. Buďte sami sebou. Byť niekým iným nie je možné, pretože „niekto iný“ je už obsadený.

Moje obľúbené už veľa rokov je nasledujúce motto :
Skutočná sloboda nespočíva v živote bez pravidiel, ale v živote podľa vlastných pravidiel.

The following two tabs change content below.
Je zakladateľka a projektová manažérka MINORITY KIDS. Štúdium absolvovala v oblasti ekonómie v špecializácií regionálny rozvoj a európske štúdie . Pracovné skúsenosti má z oblasti marketingu,fundriasingu, manažmentu neziskových organizácií v UNDP, Eurocord-Slovakia, Nadácii pre deti Slovenska. Venuje sa výskumu v oblasti gender wage gap, rodovej rovnosti, rovnosti príležitostí na pracovnom trhu a cezhraničnej spolupráce. Má dve deti a riadi OZ FutuReg. Rada sa venuje svojim projektom v rámci EUprojekt, srdcovou záležitosťou je však Minority Kids.

Latest posts by Bott Livia (see all)