Tomáško prichádza do materskej školy každé ráno s plačom. Nechce sa prezuť a už vôbec nechce ísť do triedy. Na obed si dá len tri lyžičky polievky aj to len vtedy, keď má „dobrý deň“. Do činnosti ostatných detí sa nezapája. Sedí mimo detí a pozoruje ich. Rád sa hrá sám, nerušene, so svojimi autíčkami, ktoré priniesol z domu. V materskej škole zaspí poobede len vtedy, ak celé dopoludnie preplakal a je z toho vyčerpaný. Väčšinou však leží v postieľke a čaká na svoju maminku. Tento „stav“ trvá už mesiac. Rodičia sú znepokojení a majú pochybnosti, či bol dobrý nápad zaradiť dvojročného Tomáška do súkromnej materskej škôlky. Rána sú aj pre nich utrpením, najmä keď pri ich odchode synček stále plače a kričí: „maminka“. Znepokojuje ich aj to, že Tomáško v materskej škole nekaká, a plače aj keď už má ísť domov.

Tomáško sa aj po mesiaci nachádza v období adaptácie, teda prispôsobovania sa na materskú školu. Ide pre neho o cudzie prostredie – všetko je tam nové, v triede sú deti, ktoré nepozná a pani učiteľka bola tiež cudzia osoba. Musí sa vyrovnať s pocitom, že istý čas prežije bez prítomnosti svojich rodičov. Musí získať skúsenosť, že sa pre neho rodičia každý deň vrátia, nech sa deje čokoľvek. Musí si nájsť cestu k pani učiteľke, aj k deťom, rovnako, ako aj ony hľadajú cestu k nemu. Ľahšie sa dokážete vžiť do Tomáškových pocitov a správania, ak si predstavíte chvíle, keď ste nastupovali na svoje prvé pracovisko. Nikoho ste nepoznali, v budove ste sa stratili, dokonca vám ani jesť nechutilo. Nevedeli ste, od koho čo môžete očakávať a zvykali ste si na nový režim v práci. Až po určitom čase (ktorý je veľmi individuálny), ste pociťovali istotu a začali chodiť do práce bez obáv a v tom lepšom prípade aj s radosťou. Pamätáte si, čo pomohlo vám?
Vráťme sa však do materskej školy a povedzme si, čo môže pomôcť deťom. Dieťa sa bude cítiť lepšie, ak vidí na svojich rodičoch, že sú vyrovnaní s tým, že chodí do materskej školy. Napriek tomu, že ich dieťa plače, veria, že sa tam o neho dobre postarajú a že sa cíti dobre. Rodičia musia zaujať svoj jednoznačný postoj a povzbudiť dieťa, povedať mu, že situáciu zvládne a že chodiť do materskej školy je vynikajúca vec. Uvedomujem si, že to nie je ľahké, keď vaše dieťa dennodenne plače. Bez dôvery v učiteľkine schopnosti a  viery v jej ľudskosť to nejde. Rozprávajte sa s ňou a počúvajte ju. Je aj v jej záujme, aby si vaše dieťa zvyklo na materskú školu a cítilo sa v nej dobre. Pokiaľ však máte veľmi ustráchané, úzkostlivé dieťa, dieťa, ktoré má ťažkosti s komunikáciou, má pomalší vývin alebo sa cíti neisto a v strese, prekonzultujte situáciu s psychológom a spolu s ním hľadajte cesty, ktoré pomôžu vám a vášmu dieťaťu. Verím tomu, že ak Tomáška podporia jeho rodičia a pani učiteľka bude aj naďalej láskavá a trpezlivá, chlapček si na materskú školu zvykne a bude do nej chodiť s radosťou.

Praktické tipy na záver:

1. Vždy sa rozlúčte s dieťaťom. Robte to krátko a rýchlo, povedzte, že sa bude mať dobre a prídete pre neho.
2. Dovoľte mu zobrať so sebou jeho obľúbenú hračku, fľašku alebo deku z domu.
3. Neľutujte vaše dieťa. Viac ho posilní to, keď vyjadríte svoje porozumenie jeho pocitom a podporíte ho.
4. Pýtajte sa ho na zážitky z materskej školy. Hovorte s ním aj o svojich zážitkoch z detstva, pokojne aj o tom, aký bol váš deň.
5. Prežívajte veľa času s vaším dieťaťom aj pri voľnej hre, kde mu venujete vašu stopercentnú pozornosť a prítomnosť.

V prípade, že máte pocit, že vám adaptačné obdobie prerastá cez hlavu, zdá sa vám, že trvá príliš dlho (viac ako 3 mesiace), vidíte, že je príliš intenzívne a dochádzajú vám sily, odporúčam vyhľadať pomoc psychológa.

The following two tabs change content below.
Silvia Érseková

Silvia Érseková

Detská sychologička, hrová terapeutka, autorka projektu Na káve so psychologičkou.Svoje štúdium psychológie ukončila v roku 2010 na Univerzite sv. Cyrila a Metoda v Trnave. Svoje skúsenosti získavala v Centre pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie v Nových Zámkoch, neskôr v Bratislave, a v Plamienok n. o. ako dobrovoľníčka. Jej snom bolo zúčastniť sa výcviku v Terapii hrou, ktorý sa jej splnil pred rokom. Naďalej spolupracuje s Inštitútom Terapie Hrou. Momentálne vedie projekt Na káve so psychologičkou, ktorého zámerom je priniesť psychológiu medzi ľudí, odbúravať mýty a predsudky a zameriavať pozornosť na predchádzanie problémov. Okrem psychológie buduje svoju sieť e-shopov v spolupráci s jednou špičkovou anti-agingovou spoločnosťou. Už odmalička snívala o tom, že bude ľuďom pomáhať, teraz má na to všetky nástroje.
Silvia Érseková

Latest posts by Silvia Érseková (see all)