Laurie Kramer, profesorka z University of Illinois zistila, že deti v skupine 2-4 ročných sa hádajú vyše 6krát každých 10 minút! Viete si predstaviť, že by ste mali zakaždým zasahovať? Byť sudcom je tak či tak nevďačná pozícia, nakoľko sa s vysokou pravdepodobnosťou bude stávať, že častejšie budete držať stranu práve mladšiemu a tým ten starší zažije nespravodlivosť a stráca vo vás dôveru. Ak by ste mali zakaždým zasiahnuť, ako by sa deti naučili spoliehať sa na seba, na svoje schopnosti alebo silu, ako by sa naučili brániť sa a presadiť sa? Vzťahy so súrodencami nás pripravujú na život.

Ako teda riešiť súrodenecké hádky? Kedy môžete nechať svoje deti riešiť svoje súrodenecké hádky, alebo bitky samé?

1) Keď máte istotu, že hádka a bitka je súčasťou hry, ktorú hrajú, a nevadí to ani jednému.
2) Keď vidíte, že ide o maličkosti napríklad podeliť sa o čokoládu, rozhodnúť sa, čo budú pozerať v telke a pod., a ani jeden z nich nie je ohrozený, môžete to nechať na nich.
3) Ak ste ich už v minulosti usmerňovali, ako vyjednávať, hľadať kompromis, zmieriť sa, môžete im práve teraz nechať priestor vyskúšať to.
4) Ak sú vaše deti približne v rovnakom veku, s podobnými schopnosťami a silou.

Kedy je nutné zasiahnuť?

1. Ak je medzi deťmi väčší vekový rozdiel, jedno je zjavne slabšie, alebo menej schopné sa brániť. Napríklad vaše staršie dieťa fyzicky ubližuje mladšiemu súrodencovi, ktoré sa nemôže alebo ešte nevie brániť.
2. Ak konflikty väčšinou riešia bitkou a je tam vysoká pravdepodobnosť, že dôjde k vážnym zraneniam.
3. Ak vnímate, že vaše deti sú pod vplyvom veľmi silných pocitov: sú príliš nahnevané, frustrované a narastá agresivita- či už slovné útoky vo forme škaredých nadávok, alebo fyzická vo forme kopancov a faciek.
4. Ak predmetom hádky sú vážnejšie veci: ako jeden urazil druhého, zničil jeho obľúbený predmet a pod. Vtedy sú deti pod veľmi silnými emóciami, a nemusia vedieť sa ovládnuť. Je vhodné ich usmerniť.

Ako však môžete zasiahnuť? Máte niekoľko možností:

1. Jasne a dôrazne zadáte hranicu: „Dosť. Stačilo“.
2. Oddelíte ich od seba. Môžete každého poslať do inej miestnosti, aby sa upokojili.
3. Vytvoríte priestor pre rozhovor s každým dieťaťom zvlášť.
4. Alebo vytvoríte priestor pre rozhovor medzi nimi a môžete usmerňovať komunikáciu: aby svoje stanovisko uviedlo najprv jedno z vašich detí, potom druhé, aby sa počúvali, aby povedali, čo potrebujú, naučili sa hľadať kompromis alebo iné riešenie.
5. Držte sa faktov, buďte vecný a nestranný a vyvarujte sa používaniu výrazov typu: určite si zase vyprovokoval svojho brata alebo ty si ten starší, mohol by si už mať rozum alebo veď mu to daj vieš, že je ešte malý.

Vašou úlohou je predovšetkým viesť svoje deti k tomu, aby sa naučili riešiť hádky a konflikty bez násilia, aby sa vedeli udobriť, vzájomne si odpustiť a rešpektovať rozdielnosť ich názorov. Môžete ich učiť aj to, ako môžu práve ich rozdielnosť obrátiť vo svoj prospech, teda ako môžu spolupracovať.

The following two tabs change content below.
Silvia Érseková

Silvia Érseková

Detská sychologička, hrová terapeutka, autorka projektu Na káve so psychologičkou.Svoje štúdium psychológie ukončila v roku 2010 na Univerzite sv. Cyrila a Metoda v Trnave. Svoje skúsenosti získavala v Centre pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie v Nových Zámkoch, neskôr v Bratislave, a v Plamienok n. o. ako dobrovoľníčka. Jej snom bolo zúčastniť sa výcviku v Terapii hrou, ktorý sa jej splnil pred rokom. Naďalej spolupracuje s Inštitútom Terapie Hrou. Momentálne vedie projekt Na káve so psychologičkou, ktorého zámerom je priniesť psychológiu medzi ľudí, odbúravať mýty a predsudky a zameriavať pozornosť na predchádzanie problémov. Okrem psychológie buduje svoju sieť e-shopov v spolupráci s jednou špičkovou anti-agingovou spoločnosťou. Už odmalička snívala o tom, že bude ľuďom pomáhať, teraz má na to všetky nástroje.
Silvia Érseková

Latest posts by Silvia Érseková (see all)