Každý chce pre svoje dieťa to najlepšie,  najlepšie podmienky pre jeho vývoj, najlepšiu výživu,  najlepšie vzdelanie … Jedným z veľkých rozhodnutí pre matku je, do akého predškolského zariadenia umiestni svoje dieťa pri nástupe do práce. Veď  dieťa je viac času v jasliach či materskej škole ako s matkou.

Marta musela ísť do práce a svoju poldruharočnú dcéru umiestniť do jaslí. Keď si telefonicky dohadovala stretnutie  v jasliach, ani netušila, aké skvelé zariadenie vybavila pre svoju dcéru.

Už pri prvom kontakte s pracovníkmi a pri prvom pohľade na zariadenie vedela, že vybrala svojej dcére to najlepšie, čo mohla. Prvé dni odlúčenia boli pre obe veľmi  ťažké, ale obdivovala, ako bravúrne personál zvládol aj túto ťažkú situáciu.

Bolo úžasné vidieť, ako vďaka pozitívnemu prístupu  k deťom a k rodičom sa formujú z detí jedinečné osobnosti. Nikto neriešil, že Marta  a jej dcéra sú  Rómky. Zariadenie navštevovali deti z rôznych zmiešaných rodín.

Všetky aktivity v zariadení fungovali  na pedagogických princípoch montessori. Ku každému dieťaťu pristupovali vychovávateľky osobitne podľa jeho povahy a zároveň sa snažili  deti viesť podľa  pravidiel korektného správania sa  v kolektíve. Súčasťou bežnej každodennej komunikácie bol aj anglický jazyk. Strava bola zdravá, výdatná a kvalitná. Prejavilo sa to tým, že dieťa takmer  vôbec nebolo choré. V krátkom čase sa odnaučilo od plienok. Keď boli deti na dvore na pieskovisku, vychovávateľky nemali problém deti osprchovať. Marta mala pocit, akoby jej dcéru opatroval  niekto z jej rodiny. Na úhradu nákladov v súkromných jasliach využila Marta príspevok od štátu. Doplácala len 20 € na mesiac.

Nastal problém keď dcéra dovŕšila 3 roky. Príspevok od štátu  už nedostávala a musela zameniť súkromné zariadenie za štátne. Najprv bol problém s umiestnením dieťaťa v materskej škole pre nedostatok miesta. Skutočnosť, že dieťa patrilo podľa rajonizácie do určitej materskej školy nikoho nezaujímal. Dopyt rodičov prevyšoval kapacitu zariadenia. Keď sa nakoniec podarilo umiestniť dcéru do materskej školy, prišli ďalšie prekvapenia. Napríklad vrátili jej  zubnú kefku a pastu. Na otázku, prečo, odpovedali, že majú veľa detí a nemajú čas. Dve panie učiteľky mali na starosti 16 detí.  Keď boli na pieskovisku, oprášili deťom  oblečenie a umyli ruky. Sprchy síce  mali, len zrejme im chýbal čas. Ďalší problém bol s angličtinou. Podľa pani učiteľky dcéra nebola dostatočne zrelá na cudzí jazyk a krúžok angličtiny  rodič musel zaplatiť osobitne. Dieťa, ktoré bolo  poldruha roka  vedené k samostatnosti a ľudia v jeho okolí boli zvedaví na jeho názor, bolo zrazu zmätené. Nečakane počulo  samé príkazy a zákazy.  Marta cítila odmeraný prístup pri prvých stretnutiach s učiteľkami a nevedela, či to je pre jej rómsky pôvod alebo pre zlú náladu učiteliek.  Zo dňa na deň začalo dieťa viac chorľavieť.  Marta rozmýšľala, či je na vine strava, iný prístup k dieťaťu  alebo  nedostatočná hygiena v preplnenej  škôlke. Odpoveď na otázku  či súkromné alebo štátne zariadenie pre dieťa je pre Martu jednoznačná. Hlavou jej víria iné otázky: Je osamelá matka odkázaná na menej kvalitné vzdelanie svojho dieťaťa od jaslí až po vysokú školu? Dokáže štát primäť zariadenia, ktoré financuje k zvýšeniu kvality výchovy a vzdelávania? Záleží štátu dostatočne na  tom,  v akom prostredí sú vychovávané deti, ktoré tvoria budúcnosť spoločnosti? Vie štát uplatniť v týchto veciach antidiskriminačný zákon, keď už parlament schválil?

 

The following two tabs change content below.
Agnes Horvathova
Je redaktorka rómskej stránky a článkov, štatutárna zástupkyňa občianskeho združenia Romano kher – Rómsky dom. Vyštudovala žurnalistiku v Bratislave. Rómskej téme sa venuje od roku 1991. Pracovala tiež ako PR manažérka na Úrade splnomocenkyne vlády SR pre rómske komunity. Bola dve volebné obdobia členkou Výboru pre národnostné menšiny a etnické skupiny pri Rade vlády SR pre národnostné menšiny a etnické skupiny za rómsku národnostnú menšinu.
Agnes Horvathova

Latest posts by Agnes Horvathova (see all)